|
Mapovanie motýľov Slovenska Prečo mapujeme? Hoci prvé publikované údaje o motýľoch z územia Slovenska pochádzajú už z roku 1772 (Scopoli, Annus: Historico - Naturalis, V, Observationes Zoologicae), prvé seriózne súborné dielo bolo publikované až v roku 1964. Profesor Karel Hrubý, veľký znalec motýľov Slovenska, vo svojom, dnes už posvätnom Prodrome Lepidopter Slovenska zhrnul takmer všetky publikované údaje i nepublikované údaje do roku 1960. Na svoju dobu to bolo unikátne dielo a entomológovia z neho čerpajú informácie dodnes. I napriek veľmi systematickej a precíznej práci sa však profesor Hrubý nevyhol niekoľkým problémom a nepresnostiam, o ktorých sám píše v úvodných kapitolách Prodromu. Až časom vyšli na povrch ďalšie nepresnosti. Revízie zbierkového materiálu odhalili, že pod niektorými senzáciami je podpísaná chybná determinácia. Nie však všetky "podozrivé" údaje boli alebo mohli byť zrevidované. V rokoch 1988 a 1989 vychádzajú v 3 zväzkoch Dodatky k Prodromu Lepidopter Slovenska (Reiprich, Okáli). Toto dielo zahŕňa publikované i nepublikované údaje o motýľoch Slovenska do roku 1984, ale sú tu uvádzané iba také kombinácie druh - lokalita, ktoré nie sú uvedené v Prodrome, čiže ide o dodatky v pravom zmysle slova. Z Dodatkov týmto pádom vypadli údaje, ktoré by mohli potvrdiť niektoré zaujímavé nálezy z minulosti. Taktiež výsledky revízií zbierkových materiálov neboli nikdy skompletizované a sú roztrúsené v mnohých vedeckých a odborných periodikách. Doposiaľ jediným serióznym pokusom o mapovanie motýľov Slovenska bol článok profesora Andreja Reipricha Mapovanie ohrozených alebo inak významných druhov denných motýľov Slovenska publikovaný v zborníku Naturae tutela v roku 1995. Profesor Reiprich pracoval s publikovanými dátami do roku 1993 a mal aj k dispozícii dovtedy nepublikované údaje od niektorých ďalších entomológov, profesionálov i amatérov. Výsledkom jeho práce sú mapy rozšírenia 67 druhov denných motýľov. Pri príprave tejto práce ale profesor Reiprich narazil na problém, ktorý pretrváva dodnes. Jeho pôvodným zámerom bolo mapovanie motýľov ako také, ale v počas zhromažďovania dát zistil, že novšie údaje aj o bežných druhoch motýľov pochádzajú väčšinou iba z niekoľkých atraktívnych oblastí, resp. lokalít a takéto výsledky nie je možné reálne interpretovať. Pravdepodobne toto bol hlavný dôvod prečo sa v samotnej publikácii venuje iba vybraným druhom motýľov. Prodromus vytvoril dobrú štartovaciu čiaru pre ďalšie mapovanie motýľov na Slovensku, no to sa však s výnimkou práce profesora Reipricha, nikdy neuskutočnilo. Preto až dodnes Prodromus a jeho Dodatky a Doplnky, spolu so svojimi kladmi aj zápormi, zostáva hlavným zdrojom informácií o faune motýľov Slovenska. Ďalším faktorom, ktorý prispel k tejto situácií je malý počet našich entomológov, ktorí sa motýľom seriózne venujú (ako profesionálov tak aj amatérov). Pri štúdiu literatúry zistíme, že z mnohých oblastí Slovenska sú publikované iba sporadické nálezy a z niektorých oblastí nemáme takmer žiadne údaje (napr. Javorníky alebo Kysuce). Relatívne dobre preskúmaných oblastí je veľmi málo a najčastejšie sa jedná o faunisticky atraktívne územia (napr. Vysoké Tatry, Východné Karpaty, Borská nížina) alebo o cielený výskum na maloplošných chránených územiach (napr. Abrod, Tematínske vrchy, Devínska Kobyla). Nakoniec sa dostávame k odpovedi na našu otázku z úvodu. Treba otvorene povedať, že v súčasnosti na Slovensku nemáme žiadny relevantný zdroj informácií ani o približnom stave fauny našich motýľov. Tento fakt je o to závažnejší, že Slovenská republika je ako člen EÚ povinná zabezpečiť monitoring a následne aj ochranu druhov a biotopov zahrnutých v NATURA 2000 (Smernica rady 92/43/EHS - Dohovor o biotopoch, článok 17). Ak máme teda získať skutočný obraz o stave fauny motýľov, tak jedinou možnosťou je začať celoslovenské mapovanie motýľov. Vzhľadom k tomu, že problematika mapovania a monitoringu je veľmi zložitá a obsiahla, rozhodli sme sa súčasné mapovanie zamerať predovšetkým na motýle s dennou aktivitou včítane vretienok (Zygaenidae) a na vybranú skupinu veľkých, ľahko determinovateľných nočných druhov ako sú lišaje (Sphingidae), spriadače (Arctiidae), priadkovce (Lasiocampidae), okáne (Saturniidae), strakáče (Endromididae), papriadkovce (Lemoniidae), drevotoče (Cossidae), hrotokrídlovce (Hepialidae), stužkavce (Noctuidae, rod Catocala), chochlatky (Notodontidae) a mníšky (Lymantriidae). Objektom mapovania sú zároveň všetky doteraz u nás zistené druhy zaradené do NATURA 2000: jasoň červenooký (Parnassius apollo), jasoň chcohlačkový (Parnassius mnemosyne), pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena), mlynárik východný (Leptidea morsei), žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone), babôčka hájová (Nymphalis vaualbum), hnedáčik chrastavcový (Euphydryas aurinia), hnedáčik osikový (Euphydryas maturna), očkáň hnedý (Coenonympha hero), očkáň žltooký (Coenonympha oedippus), očkáň mätonohový (Lopinga achine), modráčik stepný (Polyommatus eroides), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), ohniváčik hadovníkový (Lycaena helle), modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion), modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), modráčik krvavcový (Maculinea teleius), lišaj pupalkový (Proserpinus proserpina), priadkovec trnkový (Eriogaster catax), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), piadivka priadkovcovitá (Chondrosoma fiduciaria) a mora Schmidtova (Orthosia schmidtii) Aby mohol byť Váš údaj zanesený do databázy, tak je nutné poskytnúť nám tieto povinné údaje:
Okrem povinných údajov sú vítané aj ďalšie informácie, ktoré prinesú cenné informácie o jednotlivých druhov motýľov:
Všetky údaje budú spracovávané pomocou
klientskej databázy ISTB (Informačný Systém Taxónov a
Biotopov), ktorú používa Štátna ochrana prírody SR.
|
||||||
